Mgr.  Jakub Benech

Získal bakalársky aj magisterský titul v dvojoborovom štúdiu Archeológie a Dejín staroveku na Masarykovej Univerzite. Zaoberá sa raným stredovekom, sídliskovou archeológiou a rímskymi vojenskými dejinami. Momentálne pôsobí ako študent doktorského štúdia na Ústave Archeológie a Muzeológie FF Masarykovej Univerzity.

Výstroj a výzbroj rímskych legionárov v dobách Markomanských vojen - V druhej polovici 2. stor. a na začiatku 3. stor.

Rímska armáda bola bezpochyby jednou z najdokonalejších armád starovekého sveta. Stála na pozoruhodne pevnej organizácii a jej zmysel pre inováciu a zdokonaľovanie prebratého nemal vo svojej ére obdoby. Tieto aspekty sa výrazne odrazili aj vo výstroji a výzbroji legionárov. Zbrane, vybavenie a tzv. vojenská móda prešla počas dejín Rímskej ríše pestrými zmenami, odrážala aktuálnu bojovú prax a často aj prvky výbavy protivníka, pokiaľ sa ukázali ako praktické. Silný tradicionalizmus, pre éru republiky tak typický, začína v dobách cisárstva ustupovať, a zmeny vo vojsku preto naberajú dovtedy nevídanú dynamiku. V tejto stati som sa rozhodol popísať práve podobu zbraní, výstroje a vojenskej módy legionárov v cisárskom období, a to konkrétne v 2. polovici 2. stor. n. l.. Pomocou historických, archeologických aj právnych prameňov stručne a prehľadne ilustrujem podobu rímskeho legionára a popíšem zbrane ktorými bojoval, zbroj ktorá ho chránila aj odev ktorý ho hrial.

Doc. Martina Hřibová

Doc. Martina Hřibová pôsobí ako akademický pracovníka Univerzity Tomáša Baťu v Zlíne na Falkulte technologickej. V roku 2005 bola na pracovnej stáži na University of Illiois, Champaign – Urbana (USA) a v roku 2008 na Universite de La Rochelle (Francúzsko). Je autorkou 28 článkov v časopisoch s impakt faktorom. Spolupodieľala sa na 31 výstavách či prehliadkach historických odevov v Českej republike ale aj v zahraničí. Ďalej je správcom projektu kostym.cz, ktorý sa venuje tvorbe funkčných a zároveň dobovo verných rekonštrukciám odlov nie len našich predkov od roku 1999. V súčasnej dobe sa zameriava hlavne na štúdium dostupných archeologických, obrazových i literárnych prameňov a ich následnou reálnou aplikáciou a overovaním konštrukcie strihu. Výsledky sú uverejňované na serveri www.kostym.cz, ktorý je zapísaný v zázname Web Archiv Českej národnej knihovne. Ďalším výstupom je organizovanie medzinárodnej konferencie „Oděv v historii“, na ktorej sa zúčastňujú ako renomovaní odborníci, tak aj členovia projektu.

S tvorbou členov projektu majú záujemcovia možnosť sa zoznámiť na výstavách, v múzeách či prehliadkach v Českej republike alebo v zahraničí. Menovite Národní knihovna v Prahe (CZ), Dobó István Vármúzeum v Egeri (HUN), Muzeum města Brna(CZ), Muzeum v Karlových Varech (CZ), hrad Orava (SK), Sobášny palác  Bytči (SK), kaštieľ Dubnica (SK), hradToszek (POL), zámok Krakow (POL), hrad Buchlov (CZ), Muzeum Jana Amose Komenskeho v Uherskom Brode (CZ), Muzeum jihovýchodní Moravy v Zlíne atď. 

Prehľad textilných nálezov v Herjolfsnes

Zoznámenie sa s unikátnym archeologickým náleziskom v grónskom Herjolfsnes prostredníctvom rozboru publikácie k nálezu. Spracované podľa pôvodnej správy Dr. Poula Nörlunda publikovanej v zborníku Meddelelser om Grønland zväzok LXVII.

Mgr. Eva Hasalová

Pracuje ako kurátorka zbierky historických textílií v SNM-Historickom múzeu na Bratislavskom hrade, kde autorsky spolupracovala na viacerých výstavách. Na VŠVU a VŠMU prednáška dejiny odievania a textilu. Je autorkou odborných textov o odevnej a textilnej kultúre na území Slovenska. Spoluriešiteľsky pracuje vo viacerých vedeckých grantoch zameraných na výskum historických textílií z územia Slovenska.  Z knižných publikácii sú to v spoluautorskom tíme napísané popularizačne Dejiny módy na Slovensku, Bratislava: Slovart, 2013; katalóg z rovnomennej výstavy Paramenty/liturgické textílie, Bratislava: SNM-HM, 2016; a vysokoškolská publikácia Rub a Líc liturgických textílií, Bratislava: VŠVU, 2016.      

 

V príspevku predstavíme základnú typológiu tkanín a výšiviek používaných v období stredoveku v súdobej Európe s prihliadnutím na zaužívanú odbornú terminológiu. Na príkladoch dochovaných artefaktov zo zahraničných a tuzemských múzejných fondov budú materializované dobové pojmy ako samitum, brokát, aksamitum, or nué, panni tartarici a podobne.   

Mgr. Marek Oravec

Vyštudoval odbor História na Katedre histórie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Štyri roky pôsobil ako interný doktorand na Historickom ústave SAV na Oddelení stredovekých dejín. Počas štúdia sa venoval kultúrnym dejinám stredovekého Uhorska so zameraním na luxus počas vlády Arpádovcov a Anjouovcov. Je členom Spolku oživenej histórie MilitesNobiles a Projektu Donč, ktoré majú za úlohu priblížiť vojenstvo a život na šľachtických dvoroch na konci 12. a na prelome 13. a 14. storočia. V súčasnosti pôsobí ako vedúci referent so zameraním na históriu a osvetovú činnosť na Oddelení výchovných a kultúrnych činností Personálneho úradu Ozbrojených síl SR v Liptovskom Mikuláši.

Luxusné odevy a odevné doplnky uhorskej šľachty v 13. a začiatkom 14. storočia

            Odev bol vždy najvýznamnejším vonkajším prejavom diferencovanej spoločnosti. Vďaka nim bolo možné vidieť už na prvý pohľad kto patrí k tým majetnejším a kto nie. Luxusné odevy boli v stredoveku vyslovene doménou šľachty. Na základe tohto tvrdenia by sa mohlo zdať, že každý šľachtický odev bol luxusný, čo však nie je pravda. Vďaka súdobým dokumentom z 13. a 14. storočia je možné určiť čo vtedajšia šľachta považovala za luxusné odevy a odevné doplnky a čo nie. Na príklade uhorských testamentov, účtov a najmä literárnych diel sa teda pokúsim určiť, ktoré odevy mohli byť istým nadštandardom aj v šľachtickej spoločnosti. V mojom príspevku sa budem venovať samotným odevom, látkam a odevným doplnkom, predovšetkým šperkom, ktoré mali pre majiteľa a spoločnosť vysokú hodnotu. To bude možné zistiť najmä na základe toho, akým spôsobom a či vôbec boli jednotlivé veci predávané z jednej osoby na druhú.                                            

Juraj Matejik

Naša cesta sa začala v roku 1995, kedy Juraj vyrobil svoj prvý pár topánok pomocou nástrojov svojho starého otca, ktoré našiel v podkroví zaprášené a zabudnuté. Tento poklad obsahoval ochrannú známku starého otca so svojimi iniciálkami (NP), ktoré teraz používame v našom názve "NP Historické topánky " a dávame na každú topánku, ktorú vytvárame ako symbol tradície.

Študujeme, navrhujeme a vyrábame vysoko-autentickú, ručne vyrobenú obuv a doplnky podľa našich predkov z prírodnej kože s využitím starých metód a techník.

Všetky naše diela sú založené na existujúcich nálezoch, ktoré sa nachádzajú buď ako archeologické nálezy v zbierkach múzeí po celom svete, alebo sú umelecky zobrazené v manuskriptoch, obrazoch a exponovaných umeleckých dielach v sakrálnych budovách.

Od roku 1996 sme nadšencami stredovekej histórie a naša láska k umeniu a remeslu sa rozrástla do podnikania, ktoré sme začali v máji 2011.

© 2023 by Umenie lukárskeho remesla.